• AKTUALITY
  • OBEC
  • SAMOSPRÁVA
  • KULTÚRA
  • DOKUMENTY
  • KONTAKT

Kontakt:

Anketa:

Napíšte nám:

História

 

V chotári sa našlo sídlisko zo staršej doby bronzovej, halštatské sídlisko a pohrebisko, laténske sídlisko a nálezy kostrových hrobov, rímsko-barbarské sídlisko, ale aj slovanské sídlisko z 9. až 10. storočia. Drahňovské sídlisko jestvuje nepretržite od 9. storočia. Najstarší písomný doklad o dedine pochádza z roku 1262. Z roku 1322 je správa, že jej majiteľ je Michal z rodu Ákos. V Drahňove jestvovala mýtnica od 14. storočia. Pravdepodobne od 15. storočia sa Drahňov vyvíjal ako mestečko. V miestnom sídlisku stálo v roku 1600 37 domov mešťanov, kaštieľ miestnych zemanov, kostol, fara a škola. Od roku 1730 patrila obec Lóňajovcom. V 17. a začiatkom 18. storočia mestečko Drahňov prudko upadalo, až sídlisko spustlo, takže okolo roku 1715 vôbec nejestvovalo. Obnovený Drahňov mal v roku 1720 len 9 meštianskych, resp. roľníckych domov a v roku 1828 ich bolo 84 s 605 obyvateľmi.
 
V Drahňove zrejme jestvoval katolícky kostol pred 14. storočím. Katolícky farári v ňom pôsobili približne do roku 1600. Odvtedy v ňom pôsobili evanjelický kazatelia. Kaštieľ postavili v roku 1812, ev. ref. kostol v roku 1836.
 
V staršej literatúre sú údaje o kultúrnej vrstve, lokalizovanej v katastri Drahňova, na pravom brehu Laborca. Pochádzajú z nej črepy, mazanica, uhlíky, zvieracie kosti a nožík z pazúrika. Tieto nálezy i ďalšie archeologické pamiatky, objavené v rokoch 1953 – 1954 boli rámcovo zaradené do neolitu. z novších prieskumov sa neolitické osídlenie obce doložilo i v polohe Maďaročka – získal sa odtiaľ zlomom bukovohorskej nádoby a obsidiánový odštep.
 
Do staršieho obdobia eneolitu je zaradená hrubostenná hrncovitá nádoba súdkovitého tvaru, zdobená na najväčšej vydutine malými výčnelkami. Ide o starší, ojedinelý nález, pri ktorom miesto objavu, ani ďalšie nálezové okolnosti nie sú známe. K pamiatkam z eneolitu patrí aj veľký kamenný sekeromlat s otvorom, ktorý spomína J. Eisner. Zlomky keramiky, spájané s okruhom starších eneolitických skupín, zistil K. Andel v polohe Baňa. S neskoroeneolitickým osídlením súvisia zrejme i črepy, zdobené zvislými nepravidelnými ryhami – tzv. slamovaním.
 
V roku 1987 sa v severnej časti Drahňova zistilo rozsiahle sídlisko z doby bronzovej. Pri hĺbení melioračnch rýh sa narazilo na početné sídliskové objekty gávskej kultúry. V ich blízkosti sa v profile jednej z rýh črtal čiastočne porušený žiarový hrob. Dno hrobovej jamy obdĺžnikovitého tvaru sa nachádzalo v hĺbke asi 80 cm od povrchu terénu. Z hrobového objektu sa vyzdvihlo 6 nádob – amfora, 2 džbány, pohár valcovitého tvaru, misa, menší džbánok – a v zlomkoch zachované 2 bronzové ihlice. Žiarový hrob patrí do okruhu pamiatok otomanskej kultúry. Fragmenty keramiky z mladšej doby bronzovej sa zachránili i na iných miestach v obci.
 
 Halštatské osídlenie je v chotári Drahňova doložené ojedinelými, no výraznými črepmi, lokalizovanými na pieskovú dunu v polohe Homokdomb. Keramické zlomky pochádzajú z misiek s dovnútra zahnutým, šikmo hraneným okrajom, i z väčších amfor s tuhovaným povrchom. Podobné nálezy sa zistili aj na pieskovej dune II pri železničnom moste. Menej výrazné fragmenty keramiky sa získali i z malej hrádze Laborca. Odľa K. Andela k náleziskám halštatskej keramiky patrí aj poloha Hosszúmolyva.
 
Obec patrí do významnej skupiny zemplínskych lokalít, z ktorých pochádzajú hrobové pamiatky z doby laténskej. Hroby, zrejme žiarové, boli objavené už dávnejšie pri výstavbe železničnej trate. Z ich výbavy pravdepodobne pochádzajú 2 na kruhu zhotovené nádoby fľaškovitého a vázovitého tvaru. Tretia, nižšia baňatá nádoba okrem drobných kostí obsahovala tiež fragmenty kruhového náramku.
 
Črepový materiál z mladšieho laténskeho až včasnorímskeho obdobia sa zozbieral na viacerých miestach v Drahňove. Zaznamenané sú tu aj nálezy zlomkov tuhovej keramiky. Črepy sídliskového rázu z doby rímskej sú doložené i v priestore duny, zvanej Homokdomb. Pozoruhodným sa javí väčší fragment vázovitej nádoby, na povrchu zdobený kolkovaným ornamentom. Do doby rímskej patrí tiež sídliskový keramický materiál, niekoľko kalcinovaných kostí a nezdobené črepy. Pochádzajúce zo zemníka, ktorý sa využíval pri výstavbe širokorozchodnej trate.
 
Včasnostredoveké osídlenie katastra obce dokladajú ojedinelé zlomky keramiky z 9. - 10. storočia, zdobené viacnásobnou vlnovkou i vodorovnými ryhami. Získali sa v roku 1982 počas prieskumu v polohách Maďaročka a Lugoš. Na vyvýšenine Homokdomb bola v roku 1954 preskúmaná sídlisková jama z obdobia 9. - 10. storočia. Z jej výplne okrem fragmentov keramiky, zdobených zväzkami rýh a jednoduchou i viacnásobnou vlnovkou, pochádza aj zlomok brúsika.